Čoraz viac sa medzi odborníkmi na zdravie, ale aj medzi stavebníkmi hovorí o význame kvality vnútorného prostredia. Znie to zložito, ale ide o jednoduchú súvislosť – pokiaľ nie je stavba zdravá alebo kvalitná, odrazí sa to na fyzickom aj duševnom zdraví jej obyvateľov.

Čím všetkým ovplyvňuje stavba kvalitu života a zdravia ľudí, ktorí v nej bývajú alebo pracujú? Mnohými premennými, napríklad vlhkosťou, prašnosťou, hlučnosťou, materiálmi použitými na stenách a podlahách, ale aj nábytkom, výskytom plesní, prúdením vzduchu... Problematike Indoor Environmental Quality (IEQ), ako sa tejto oblasti hovorí v medzinárodných kruhoch, sa venujú vedci, lekári, developeri, ale aj výskumníci vyvíjajúci nové stavebné postupy či stavebné materiály. V neposlednom rade sa jej venujú aj medzinárodné inštitúcie a zákonodarcovia, pretavujúci nové poznatky v tejto oblasti do legislatívy.

Choré budovy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už v roku 1982 zadefinovala syndróm chorých budov (sick building syndrome, SBS). Samozrejme, že nejde doslova o choré budovy. Ide o stavby, v ktorých sa pobyt negatívne prejavuje na zdraví ľudí.

Medzi najčastejšie symptómy a prejavy syndrómu chorej budovy patrí dráždenie očí, nosa, suchá pokožka, bolesti hlavy, únava, podráždenosť, poruchy koncentrácie, poruchy spánku, ale aj alergie. Príčinami sú nedostatok čerstvého vzduchu, príliš nízka alebo príliš vysoká vlhkosť vzduchu, nadmerný hluk, nedostatočné osvetlenie či elektromagnetický smog. 

Spóry ako nepriateľ

Medzi choré budovy sa zaraďujú aj tie, v ktorých sa v dôsledku vlhkosti vyskytujú plesne. Mikroskopické organizmy spôsobujú vážne zdravotné problémy od alergií až po problémy s vnútornými orgánmi (pľúca, srdce, pečeň...). Neklamným znakom, že v dome alebo byte je problém s vlhkosťou, je výskyt húb a plesní. V čase, keď sú už na stenách viditeľné fľaky, je isté, že huby, plesne a ich spóry s vami koexistujú už nejaký čas. Vdychujete ich a ani o tom neviete. Plesne sa pritom dokážu vytvoriť na rôznych povrchoch od sadrokartónu cez betón, vápenno-cementové a cementové omietky, tehlové a keramické materiály, organické nátery, obklady, drevo až po papier. Aby toho nebolo málo, dokážu prežiť aj na zrnkách prachu.

Ako mať zdravú stavbu?

Základom je použitie zdraviu a životnému prostrediu neškodiacich materiálov, kvalitné opláštenie budovy, kvalitná strecha, dobrý systém vetrania a kvalitná hydroizolácia. Investovať do nej sa oplatí nielen kvôli zdraviu, ale aj preto, že vlhkosť môže zásadným spôsobom poškodiť celú stavbu alebo jej časti. Dôležité je dbať aj na správne vykurovanie a pravidelné vetranie. „Kvalitu vnútorného prostredia možno zvýšiť ďalšími stavebnými alebo interiérovými zásahmi, ale podľa mojich skúseností sú to často detaily. Napríklad len použitie lepidiel alebo omietok, ktoré dokážu absorbovať kročajový hluk, resp. zvuk ako taký, vylepší pobyt v miestnosti, kde dochádza k nepríjemným zvukovým odrazom,“ delí sa o skúsenosti expert zo Sika Slovensko Branislav Augustín.

Obnova nemusí byť krok vpred

Mnoho rodinných a obytných domov čaká aj toto leto komplexná rekonštrukcia. To, akým spôsobom bude urobená, aké materiály a technologické postupy sa pritom použijú, bude mať vplyv aj na kvalitu vnútorného prostredia a zdravie ľudí. „Neraz sa stáva, že výsledkom snahy o maximálnu efektívnosť za minimálne náklady je znížená kvalita života ľudí. Aby sa tomu predišlo, obnove sa treba venovať komplexne a využívať pritom funkčné systémy. Povedané ľudskou rečou, spôsob a kvalita zateplenia, oprava strechy, spôsob vykurovania, spôsob vetrania a odvetrávania priestorov, to všetko spolu súvisí, vytvára systém, ktorý zdraviu buď prospieva, alebo škodí. A tak na ne treba nazerať aj vtedy, keď sa majú inštalovať alebo vymieňať,“ odporúča náš odborník. Široký výber systémov na riešenie väčšiny problémov so zhoršenou kvalitou vnútorného prostredia nájdete v Sika.